Z dávnej minulosti sa na území obce nachádzalo neolitické sídlisko s bukovohorskou kultúrou, neskôr lengyelská kultúra z doby halštattskej a rímskej.

Prvý krát sa obec spomína ako Gregorfalva v listine z roku 1248 medzi desiatimi osadami, ktoré boli oslobodené od platenia desiatkov, a ktorej si tri štvrtiny od miestnych farníkov v tomto roku privlastnil kráľ Belo IV. ako súčasť príjmov jeho panstva. Predtým patrila jágerskému biskupovi a zvyšná štvrtina desiatku naďalej ostala miestnemu farárovi. Základom názvu obce je meno Gregor, ktorý bol prvým zemianskym vlastníkom vznikajúcej dediny začiatkom 13. storočia. Gregorovi patrila dedina len krátko, pretože v už spomínanom roku 1248 pripadla kráľovi. Roku 1278 ju daroval kráľ Ladislav IV. do držby Petra a Alexandra, synov Michala de Myskouch, za pomoc v boji proti českému kráľovi Přemyslovi Otakarovi II., ktorí sa tu usadili. V neskorších storočiach patrila viacerým rodinám (Gergelyaky, Usz, Péchy). Počas 14. – 16. storočia patrila dedina miestnym zemanom a v 16. storočí aj mestu Prešov. V roku 1567 hospodárilo v obci 19 domácnosti, v roku 1600 základ sídliska tvorilo 26 obývaných poddanských domov, pričom tu bola aj kúria zemanov, kostol, škola a fara, v roku 1787 mala obec už 70 domov a 454 obyvateľov a v  roku 1739 dedina vyhorela.

Po roku 1884 boli zrušené poddanské povinnosti s tak sa vytvorili samostatné sedliacke hospodárstva (obyvateľstvo bolo väčšinou zamerané na poľnohospodárstvo). Roku 1914 vypukla I. svetová vojna. Hlad a bieda vojnových rokov poznačili aj životy ľudí v obci. Mobilizácia mužov, rekvirácia obilia, koní a ostatného statku sa podpísali pod postupné ožobračovanie obyvateľstva. V čase hospodárskej krízy (20.-roky) sa len niekoľko občanov vysťahovalo do zahraničia. Obdobie II. svetovej vojny zasahuje do života obyvateľov len nepriamo. Nervozita medzi obyvateľmi stúpala len vtedy, keď sa front  približoval do oblasti Prešova. 20. januára 1945 vpochodovala Červená armáda do Prešova, smerom na Široké. Už roku 1929 bola v obci založená organizácia KSČ a v roku 1953 bolo počas kolektivizácie založené JRD.

Po roku 1989 dopadli na obyvateľov obce horšie časy. Obyvatelia obce sa museli prispôsobiť novonastupujúcej dobe. Výhodou obce bola relatívne malá vzdialenosť od druhého najväčšieho mesta východu, Prešova.
Obec sa v minulosti označovala za skupinovú cestnú dedinu, kde boli štíhle domy orientované štítmi na ulicu. Najstaršiu dominantu tvoril kostol, novšiu škola.

Prevažná časť zástavby bola murovaná, zo staršej sa zachoval murovaný deputátnický dom s veľkým spoločným pitvorom, samostatnými ohniskami a sporákmi. Budova patrila panstvu, ubytovanie sa prideľovalo len na panstve zamestnaným rodinám.
V 1. polovici 19. storočia bola postavená jednopodlažná bloková dvojtraktová budova, ktorá slúžila ako kúria, v nedávnej minulosti aj ako MNV.

Z roku 1831 – 1834 je hrobka, ktorá sa nachádza na konci miestneho parku a ktorá bola postavená v klasicistickom štýle. Je to menšia pozdĺžna budova s dvoma silnými stĺpmi, medzi ktorými sa nachádzajú železné mrežové dvere s klasicistickým vencom a iniciálkami.

Dominantou obce je kostol Sedembolestnej Panny Márie (katolícky) postavený v rokoch 1774 – 1775. Kostol bol obnovený roku 1862 a posledné najradikálnejšie zmeny sa udiali v roku 2001, kedy bola celá stavba kostola zbúraná, okrem zvonice, a vystavaný nový širší kostol. (Čaja P., 2007)

Názvy obce:    

  • 1248 – Gregorfalva
  • 1278 – Geregurfelde
  • 1340 – Gergellaca
  • 1920 – Gergeľak, maďarský Gergelylyka
  • 1948 – Gregorovce