Poloha

geografia3Obec Gregorovce leží v rámci Slovenska excentricky, vo východnej časti republiky, na sever až severovýchod od krajského mesta Prešov (10 až 13 km) a tiež v blízkosti miest Veľký Šariš, Sabinov a Kapušany v nadmorskej výške približne 320 - 326 m n. m Obec administratívne patrí do Prešovského samosprávneho kraja, nižšou jednotkou je okres Prešov, pričom spolu s ďalšími 16-mi susednými obcami tvorí ešte mikroregión Stráže.

Matematicko-geografická poloha Gregoroviec je daná súradnicami:

  • S - 49º 05 ′ 14″ s.g.š
  • J - 49º 03 ′ 02″ s.g.š.
  • Z - 21º 10 ′ 33″ v.g.d.
  • V - 21º 14 ′ 19″ v.g.d.
  • stred obce leží v priesečníku - 49º 04 ′ 11″ s.g.š, 21º 12 ′ 19″ v.g.d.

Z fyzicko-geografického pohľadu ležia Gregorovce na rozhraní Košickej kotliny a k nej severne priliehajúcich pohorí – Spišsko-šarišské medzihorie a Beskydské predhorie. Gregorovce sa rozprestierajú v doline medzi Šarišským hradným vrchom a Strážom (740 m n. m.), v Spišsko-šarišskom medzihorí, pričom obcou preteká potok Dzikov.

Vzdialenosť obce od hlavného mesta, Bratislavy, železnicou predstavuje cca 450 km, cestnou komunikáciou je to približne 470 km. Gregorovce ležia mimo hlavných dopravných ťahov, do oboch vedú cesty II. triedy.

Povrch

geografia1Keďže prevažná časť geomorfologických celkov, ktoré priamo zasahujú do katastrov obce patria do flyšového pásma a Vnútrokarpatského paleogénu (Vonkajšie Západné Karpaty) nenachádzame tu mohutné kryštalické masívy ale väčšinou zaoblený miernejšie zvlnený povrch, niekde aj s mohutnejšími flyšovými vrchmi. Spôsobuje to najmä fakt, že modeláciu povrchu ovplyvňuje viac odolnosť hornín ako tektonika. Obec spadá do vonkajšieho flyšového príkrovu, tzv. Dukliansko - bukovský flyš. Synklinály, v ktorých obce ležia tvorí flyš v ílovcovom vývoji, okolie vytvárajú antiklinálne pruhy odolnejších pieskovcových masívov. Všeobecne možno hovoriť o  prechodnej vrásovo-blokovej štruktúre.

Geológia

geografia2Vyskytujú sa tu v najvyššom počte pieskovce a vápnite ílovce s prevahou zlepencov luténskeho veku ale aj vápnité prachovce, ílovce, pieskovce, tufity, pestré a uhoľné íly, uhlie, zlepence, organodetritické vápence (prešovské a čeľovské súvrstvie) egenburgského veku. Nájdeme tu aj ryolity a ryodacity, ktorých výskyt súvisí aj so vzdialenejším pohorím Slánske vrchy a hradným vrchom Kapušianskeho hradu, ktoré sú sopečného pôvodu. Okolie Stráže ako aj kopec sám je tvorený najmä pyroxenickými a amfibolicko-pyroxenickými andezitmi mladších stratovulkánov sarmatského a spodno-panónskeho veku. Miestami sa nachádzajú tufy a pemzové tufy.